V Spravodajstve Romano nevo ľil z 15.12.2010 splnomocnenec vlády pre rómske komunity na otázku:

Vyzerá to tak, že v Plaveckom Štvrtku naozaj osadu zlikvidujú a spustí sa reťazová reakcia. Podobne ako v prípade múrov. Po Ostrovanoch prišli Michalovce, Prešov. Ďalšie samosprávy výstavbu múrov zvažujú. Čo v prípade, keď Plavecký Štvrtok bude tiež motiváciou pre ďalších starostov?
odpovedal:

„...Ale to znamená, že treba pripraviť iné bývanie a zabezpečiť presun ľudí niekde inde tak, aby to bolo v súlade aj s inými zákonmi, nie iba s tým, ktorý hovorí o tom, že sa nesmie bývať v nejakej chránenej oblasti. A pri tom obec nemôže absentovať, nemôže byť mimo, nemôže sa zriecť zodpovednosti. Náš úrad viackrát navrhoval rôzne riešenia ohľadom náhradného bývania, ponúkal stretnutia s ministerstvom výstavby, s pozemkovým úradom, navrhoval prípravu projektov, alebo dokonca návštevu obcí, kde už riešili podobný problém a kde sa ho podarilo vyriešiť. Ale oni išli navštíviť obce, kde boli neriešené alebo nevyriešené problémy a to ich odrádzalo. Obec proste stále nekoná“.

Nemali by sme veriť poverám

Tvrdenie, že obec je zodpovedná za nejaké „náhradné bývanie“ pre ľudí zdržujúcich sa v nelegálnych obydliach je zneužívaním nesprávnych stereotypov na zavádzanie.

Podľa zákona o obecnom zriadení je povinnosťou obce v oblasti bývania „obstarávať  a schvaľovať programy rozvoja bývania a spolupôsobiť pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci“. O povinnosti zabezpečovať náhradné bývanie tu nie je ani reči. Pripomíname, že v prípadoch nelegálnych táborov sa nejedná o „náhlu núdzu“, ale desaťročia trvajúci problém, často krát spôsobený aj porušovaním zákona orgánmi štátu.

Obec, samozrejme, musí poskytnúť súčinnosť pri riešení problému a to najmä poskytovaním údajov zo svojich evidencií. Hlavná ťarcha zodpovednosti je na orgánoch štátu, ktorý namiesto výstavby „sociálnych nízkoštandardných bytov“ a „hrania sa na majoritu a minoritu“ mal podnecovať, usmerňovať a zlaďovať výstavbu zariadení sociálnych služieb v zmysle zákona o sociálnych službách na území Slovenska. Jedná sa najmä o zariadenia pre sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, zariadenia pre sociálne služby na podporu rodiny s deťmi a zariadenia pre podporné služby. Máme na mysli najmä tieto zariadenia:

• nocľa háreň,
• útulok,
• domov na pol ceste,
• nízkoprahové denné centrum,
• zariadenie núdzového bývania,
• pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života,
• poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,
• poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu,
• integračné centrum.

Pobyt v sociálnych zariadeniach by mal mať síce dlohodbý, ale zároveň dočasný a prechodný charakter. Zariadenia musia slúžiť pre osvojenie riadneho bývania ako "autoškoly bývania".

Najbližšie mesiace ukážu, ako je štát pripravený riešiť problémy nelegálnych táborov, ktoré už dávno presiahli lokálnu a regionálnu úroveň.

Je na vlastníkoch lesného majetku aby koordinovane presadzovali svoje zákonné práva, najmä na právo užívať svoj majetok a právo na náhradu škody.