Nezabezpečovanie ochrany lesa - námietky proti vybaveniu sťažnosti

Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava

Richnava 4.11.2010

Váš list číslo/zo dňa
3023/2011-020-20-SŤ/13.10.2011 (časť A)

VEC
Sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti – oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti v časti nezabezpečenia ochrany lesného majetku

Ministerstvo pri vybavovaní našej sťažnosti proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti na nezabezpečenie ochrany lesného majetku Obvodným lesným úradom v Gelnici postupovalo nesprávne. K spôsobu vybavenia našej sťažnosti máme nasledovné výhrady:

  1. Ministerstvo naše dve sťažnosti, z ktorých prvá sa týkala nezabezpečenia ochrany lesného majetku a druhá neplnenia povinností riadneho hospodára, vybavilo jediným oznámením výsledku prešetrenia, čím porušilo zákon o sťažnostiach.
     
  2. Konštatovanie ministerstva o tom, že „rómska osada“ v danej lokalite sa nachádza dlhé obdobie, rozsah neoprávneného záberu bol naposledy zisťovaný 24.1.2002, nie je správne a je v rozpore s platnou legislatívou.

    Podľa nálezu Najvyššieho správneho súdu ČSR číslo 5957 zo dňa 16.6.1931 a číslo 19403 zo dňa 2.11.1934 osady sú časti aglomerácií s riadnymi legálnymi obydliami a príslušnou infraštruktúrou. Konštatovanie ministerstva o „osade“ v danej lokalite považujeme aj za účelové, keďže v našej sťažnosti sme už uviedli, že na základe nálezu súdu príbytky na lesných pozemkoch v žiadnom prípade nie sú osadou.
     
  3. Absurdné je konštatovanie ministerstva o zámere „vysporiadania nezákonnosti“ prostredníctvom územného plánu Obce Richnava a vyňatia pozemkov z lesného pôdneho fondu, ktorý sa nerealizoval aj z dôvodu nesúhlasu vlastníkov pozemkov, obce a nesúhlasného stanoviska Krajského úradu v Košiciach k navrhovanému záberu listom z 20.1.2003.

    Územné plánovanie zahŕňa úlohy a činnosti zamerané na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, nie je možné ho zneužívať na „vysporiadanie nezákonností“. Obvodný lesný úrad nesmie nezákonnosť „vysporiadať“, práve naopak je povinný nezákonnosť v zmysle zákona odstraňovať. Podľa § 62 odsek 2 zákona o lesoch sú zamestnanci orgánov štátnej správy lesného hospodárstva pri štátnom dozore v lesoch oprávnení zakázať alebo obmedziť vykonávanie určitej činnosti, ktorá je v rozpore s týmto zákonom a ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Odstránenie škôd spôsobených nezákonnou činnosťou v lese rieši § 34 odsek 2 zákona o lesoch, podľa ktorého pôvodca škody je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Podľa § 65 odsek 3 zákona o lesoch môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadiť, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená a pôvodcovi škody uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu týchto povinností. Dostatočné kompetencie na odstránenie nezákonnosti a jej dôsledkov má lesná stráž, ktorú na zabezpečenie ochrany lesného majetku ustanovuje v zmysle § 52 zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva.
     
  4. Ministerstvo poukazuje na, podľa nášho názoru nesprávny a nekompetentný, podnet Lesov SR š. p. OZ Prešov z 10.7.2006 na začatie konania v súvislosti so stavbami postavenými bez stavebného povolenia v katastrálnom území Richnava, parcela číslo 590/1 a v katastrálnom území Kluknava, parcela číslo 1472/1, ktorý bol zo strany stavebného úradu Obce Richnava vybavený po 2 rokoch a 3 mesiacoch odpoveďou zo 6.10.2008. Odstránenie stavieb bez stavebného povolenia po vykonanom štátnom stavebnom dohľade 30.8.2006 stavebný úrad nenariadil. Z odpovede Obecného úradu v Richnave vyplýva, že záležitosť rómskej osady považujú len za priestupok na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 odseky 1, 2 zákona číslo 326/2005 o lesoch, ktorého sa Rómovia dopúšťajú stavaním príbytkov a táborením mimo vyznačených miest a riešenie ktorého je v právomoci Obvodného lesného úradu v Gelnici.

    Lesy SR š. p. sa domáhal aby stavebný úrad nariadil odstránenie „stavieb bez stavebného povolenia“, pričom týmito týmto označením označil príbytky na lesných pozemkoch, o ktorých pojednáva § 31 odsek 1 písmeno c) zákona o lesoch. Podľa § 43b stavebného zákona stavbami na bývanie sú len budovy majúce vchod z verejnej komunikácie a keďže na lesných pozemkoch v našom vlastníctve sa žiadna verejná komunikácia nenachádza, nemôže tam byť ani žiadna stavba na bývanie bez stavebného povolenia ale len príbytky v zmysle spomínaného § 31 odsek 1 písmeno c) zákona o lesoch. Odstránenie protizákonného stavania príbytkov na lesných pozemkoch je, v zmysle zákona o lesoch, v kompetencii Obvodného lesného úradu v Gelnici.
     
  5. Ministerstvo síce zistilo, že skutková podstata ustanovení § 31 odsek 1 písmená a), c), k) zákona o lesoch o zakázaných činnostiach na lesných pozemkoch je evidentná ale nezistilo príčiny, prečo zakázaná činnosť pokračuje.

    Zakázané činnosti umožňuje obvodný lesný úrad, ktorý nechráni lesný majetok tým, že neplní ustanovenia § 62 odsek 2, § 34 odsek 2, § 65 odsek 3  a § 52 zákona o lesoch. Podľa nášho názoru, ktorý potvrdzuje aj zaslanie oznámenia na vedomie „úradu splnomocnenca pre rómske komunity“, sú za neplnením si povinností obvodného lesného úradu politické motívy, najmä ak by sa potvrdilo, že na čele obvodného lesného úradu nestojí nestranný odborník, vybratý na základe výberového konania, ale politický nominant.
     
  6. Zistenia ministerstvao nesplnení povinnosti usporiadania právnych vzťahov k stavbám a objektom postaveným bez príslušného stavebného povolenia na lesných pozemkoch do dvoch rokov odo dňa účinnosti zákona o lesoch podľa § 68 zákona zo strany vlastníkov a o vyčlenení v platnom Lesnom hospodárskom pláne na roky 2008 až 2017 pozemkov, na ktorých sa nachádzala rómska osada z porastovej plochy svedčia o nesprávnom pochopení príslušných ustanovení zákona.

    Znovu pripomíname, že na predmetných lesných pozemkoch sa nenachádza žiadna verejná komunikácia, čo znamená, že sa tam nemôžu nachádzať stavby na bývanie, ktorými sú len bytové domy, rodinné domy a nebytové budovy s časťou slúžiacou na bývanie. Už v našej predchádzajúcej sťažnosti sme uviedli, že ustanovenie § 68 zákona o lesoch nemá k postaveným príbytkom žiadnu relevanciu. Krajský lesný úrad (a teraz aj ministerstvo) nesprávne interpretujú ustanovenia § 68 zákona o lesoch o povinnosti usporiadať právne vzťahy do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona tým, že ich aplikujú na stavanie príbytkov na lesných pozemkoch. Toto ustanovenie pritom vôbec neznamená, že vlastníci stavieb (zdôrazňujeme, že v našom prípade sa ani o žiadne stavby nejedná) môžu dodatočne „usporiadať“ porušenia zákona. Prechodné ustanovenie rieši len problematiku vplyvu nového zákona na právne vzťahy upravené doterajšími predpismi na tomto úseku z dôvodu neprípustnosti retroaktivity.

    Podľa § 40 odsek 1 zákona o lesoch program starostlivosti o lesy je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. „Vyčlenenie tzv. rómskej osady z porastovej mapy“ je, naopak, nezákonným úkonom, ktorý trvalo udržateľné hospodárenie v lese znemožňuje.
     
  7. Žiadosť Obvodného lesného úradu v Gelnici z 18.8.2006 adresovanú ministerstvu vo veci stavieb bez stavebného povolenia na lesných pozemkoch, ktorá nebola vybavená, nemá vzťah k našej sťažnosti a ministerstvo postupovalo nesprávne a nekompetentne, keď ju v oznámení uviedlo.

    Žiadosť nie je relevantná vo vzťahu k našej sťažnosti z dvoch dôvodov. Ten prvý sme uviedli vyššie a to, že príbytky v lese nie sú stavbami bez stavebného povolenia. Tým druhým dôvodom, tiež uvedeným vyššie, sú v zákone o lesoch jednoznačne určené kompetencie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva (najmä obvodných lesných úradov) na odstránenie nezákonných činností, akou je stavanie príbytkov na lesných pozemkoch.
     
  8. Ministerstvo konštatovalo, že sťažnosť je „v tejto časti“ opodstatnená.

    Naša sťažnosť bola smerovaná proti Obvodnému lesnému úradu v Gelnici za nezabezpečenie ochrany nášho lesného majetku. Ministerstvo síce konštatuje, že sťažnosť je opodstatnená, ale nekonkretizuje príčiny porušenia našich práv a nekonkretizuje, ktoré ustanovenia zákona o lesoch Obvodný lesný úrad porušuje. Tento postup ministerstva je v rozpore s § 20 odsek 1 zákona o sťažnostiach ustanovujúcim, že oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice.
     
  9. Ministerstvo nám oboznámilo so svojou nesprávnou aktivitou a to, že na základe predložených dokumentov vykonalo posúdenie nezákonného stavu zaberania lesných pozemkov z hľadiska stavebného zákona a príslušnosti na riešenie daného stavu, ktoré priložilo k oznámeniu.

    Nenáležité posudzovanie „nezákonného stavu zaberania lesných pozemkov“ ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z hľadiska stavebného zákona sa zavádzajúco snaží presunúť zodpovednosť za odstránenie stavania príbytkov na lesných pozemkoch na stavebný úrad, ktorý v tejto veci nemá žiadnu kompetenciu a nemôže porušovanie zákona odstrániť. Znovu zdôrazňujeme, že na lesných pozemkoch žiadna stavba na bývanie neexistuje a že úlohou orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva nie je vyrábať posudky o „zaberaní lesných pozemkov“ ale využívať v zmysle zákona o lesoch všetky zákonné kompetencie, ktoré sú dostatočné na zamedzenie a odstránenie „nezákonného stavu zaberania lesných pozemkov“. Podobne, ako nie je úlohou ministerstva a nie je to ani obsahom našej sťažnosti, určovať, čo majú robiť stavebné úrady, nie je ani úlohou ministerstva riešiť sociálne otázky za cenu porušovania práv vlastníkov lesných pozemkov. Na sociálne veci je príslušné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré, v prípade ľudí nemajúcich zabezpečené základné životné potreby, postupuje podľa zákona o sociálnych službách. Úvahy o „verejnom záujme“, uvedené v priloženej analýze, ignorujú dôležité súvislosti, najmä skutočnosť, že „verejný záujem“ je zohľadnený už v § 11 odsek 1 zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý ustanovuje, že pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8, na pozemku sa nachádza cintorín, pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín, na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť, pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené. V prípade, ak existuje verejný záujem, tak sa oprávnenej osobe prevedú iné pozemky vo vlastníctve štátu, ak verejný záujem nie je, tak sa jej vydajú pôvodné pozemky. S ohľadom na uvedené súvislosti sú úvahy o verejnom záujme obsiahnuté v analýze ministerstva bezpredmetné.
     
  10. Ministerstvo nám ďalej oznámilo, že prednostovi Krajského lesného úradu v Košiciach a riaditeľovi Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva ministerstva boli uložené povinnosti podľa § 19 odsek 1 písmeno i) zákona o sťažnostiach.

    Vzhľadom na nesprávnosť postupu ministerstva pri vybavovaní sťažnosti nie je možné na základe nesprávneho prešetrenia správne určiť osobu zodpovednú za zistené nedostatky a prijať správne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.
     
  11. Oznámenie ministerstva o tom, že svoje oznámenie zasiela na vedomie úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity z dôvodu závažnosti a príslušnosti na koordináciu, jednoznačne poukazuje na diskriminačné posudzovanie veci stavania príbytkov na lesných pozemkoch v našom vlastníctve a tento postup ministerstva je zároveň porušením zákona o sťažnostiach.

    Ako vlastníci sme nikdy nezisťovali a nikde neuvádzali akej národnosti sú ľudia, ktorí si stavajú príbytky na lesných pozemkoch. Účelové zaslanie oznámenia úradu splnomocnenca pre rómske komunity má podľa nás diskriminovať vlastníkov lesných pozemkov na etnickom princípe. Dôkazom je diskrimininačný program, úradu splnomocnenca pre rómske komunity, ktorý bol premietnutý do programového vyhlásenia vlády. Na stránke vlády SR úrad splnomocnenca pre rómske komunity uvádza vysvetlenie pojmu „vysporiadanosť pozemkov“ takto: údaj znamená, či sú vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých leží rómske osídlenie vysporiadané v prospech jeho obyvateľov. Pokiaľ sú vlastníkom pozemkov obyvatelia osídlenia, prípadne obec/mesto, pozemky sú označené ako vysporiadané. V prípade, že ani obec/mesto, ani obyvatelia osídlenia nie sú vlastníkmi pozemkov, pozemky sú označené ako nevysporiadané. Ak pozemky patria okrem obce/mesta a obyvateľov osídlenia aj ďalším vlastníkom, sú označené ako čiastočne vysporiadané. Z uvedeného vysvetlenia je zrejmé, že pri tzv. „vysporiadaní pozemkov“ v tzv. „rómskych osadách“ sa jedná o realizáciu programu smerujúcemu k potláčaniu práva vlastníkov, ktorí sú inej ako rómskej národnosti, na pokojné užívanie svoj majetku v zmysle článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity nemá žiadnu právomoc na koordináciu vo veci stavania príbytkov na lesných pozemkoch a táborenia na lesných pozemkoch mimo vyhradených miest. Postup ministerstva odkazujúci na „vysporiadnie pozemkov“, „vysporiadanie nezákonnosti“, prípadne „vysporiadanie rómskej osady“ považujeme diskriminačný lebo programovo porušuje naše základné ľudské práva.

    Zaslanie oznámenia úradu splnomocnenca pre rómske komunity „z dôvodu závažnosti a príslušnosti na koordináciu“ a uvedenie tohto odoslania priamo v oznámení o prešetrovaní sťažnosti je v príkrom rozpore s § 18 odsek 2 zákona o sťažnostiach, ktorý ukladá povinnosť pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádzať z jej predmetu, bez ohľadu na sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nesúhlasíme s vybavením našej sťažnosti proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti – oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti v časti nezabezpečenia ochrany lesného majetku. Pri prešetrovaní sťažnosti ministerstvo vôbec nezisťovalo príčiny, prečo Obvodný úrad v Gelnici neriešil „evidentné“ porušovanie § 31 odsek 1 písmená a), c), k) zákona o lesoch vykonávaním terénnych úprav, stavaním plotov a budovaním chodníkov, narúšaním pôdneho krytu, odvážaním lesnej pôdu a hrabanky, stavaním príbytkov a táborením mimo vyznačených miest, zakladaním skládok odpadov a znečisťovaním lesných pozemkov odpadmi, čím porušilo § 18 odsek 1 zákona o sťažnostiach, ktorý ukladá povinnosť zistiť prešetrovaním sťažnosti skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky. Dôrazne požadujeme aby orgány štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, najmä Obvodný lesný úrad v Gelnici využili svoje zákonné právomoci na zabezpečenie ochrany lesného majetku odstránením zakázaného stavania príbytkov a táborenia mimo vyhradených miest na lesných pozemkoch v našom vlastníctve.

Spoločné urbárske lesy Richnava, pozemkové spoločenstvo
053 51 Richnava

Štefan Šuster, predseda, Ján Vaščák, člen výboru, Vladimír Brutovský, člen výboru, Pavol Ondáš, člen výboru, Pavol Kurilla, člen výboru, Ľubomír Lovás, člen výboru, Jozef Čarnoký, člen výbor

br

Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat