Sťažnosť proti postupu Krajského lesného úradu

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava

21.3.2011

VEC
Sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti – nezabezpečenie ochrany lesného majetku

4.4.2001 bola Obvodnému úradu v Gelnici doručená naša „Sťažnosť na nezabezpečenie ochrany lesného majetku orgánom štátnej správy lesného hospodárstva“  z 21.3.2011.

V sťažnosti sme uviedli, že na lesných pozemkoch v našom vlastníctve sú vo veľkom rozsahu na ploche niekoľkých hektárov na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest postavené stovky príbytkov a vyše 1 800 osôb na týchto lesných pozemkoch mimo vyznačených miest táborí. Poukázali sme, že na týchto lesných pozemkoch príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorým je Obvodný lesný úrad Gelnica, nezabezpečuje ochranu lesného majetku, pričom odstránenie uvedeného porušenia právnych predpisov je v jeho pôsobnosti. Požiadali sme o odstránenie zakázaných príbytkov a zakázaného táborenia na lesných pozemkoch mimo vyznačených miest v katastrálnych územiach Richnava a Kluknava v okrese Gelnica v lehote do 60 pracovných dní.

Krajský lesný úrad v Košiciach, zastúpený prednostom Ing. Jozefom Kováčom nám „Písomným oznámením o vybavení sťažnosti na nezabezpečenie ochrany lesného majetky orgánom štátnej správy lesného hospodárstva“, číslo spisu 2011/00322-2 (bez označenia dátumu), ktoré nám bolo doručené začiatkom júna 2011 oznámil, že naša sťažnosť je neopodstatnená.

V oznámení Krajský lesný úrad uviedol tvrdenia poukazujúce, že našu sťažnosť nevybavil správne.

Naše výhrady k tvrdeniam Krajského úradu v Košiciach uvádzame v prehľadnej tabuľke:

TVRDENIA KRAJSKÉHO LESNÉHO ÚRADU V KOŠICIACH UVEDENÉ V OZNÁMENÍ

NAŠE VÝHRADY K TVRDENIAM KRAJSKÉHO LESNÉHO ÚRADU V KOŠICIACH

„Krajskému lesnému úradu (KLÚ) v Košiciach bola obvodným lesným úradom (OLÚ) v Gelnici dňa 23.5.2011 odstúpená sťažnosť...“.

Ďalej sa uvádza „KLÚ v Košiciach zaevidoval predmetnú sťažnosť dňa 23.5.2011 a dňa 30.5.2011 túto sťažnosť prešetril za účasti prednostu OLÚ v Gelnici“.

Podľa § 9 zákona číslo 9/2010 Z. z. o sťažnostiach orgán verejnej správy prijatú sťažnosť, na ktorej vybavenie nie je príslušný, postúpi najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie a zároveň o tom upovedomí sťažovateľa.

OLÚ v Gelnici našu sťažnosť prijal 4.4.2011 a KLÚ v Košiciach ju postúpil až 23.5.2011, o postúpení sťažnosti nás zároveň neupovedomil čím postupoval v rozpore s § 9 zákona o sťažnostiach.

V oznámení nie sú uvedené dôvody posúdenia KLÚ ako príslušného na vybavenie našej sťažnosti.

„Konanie a rozhodovanie obvodného lesného úradu je upravené v § 60 ods. 1 zákona č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o lesoch). V rozhodovacej právomoci obvodného lesného úradu ustanovenej zákonom o lesoch nie je zakotvená kompetencia zabezpečenia ochrany vlastníckych práv, teda obvodný lesný úrad ochranu vlastníckych práv priamo nezabezpečuje.“

V našej sťažnosti z 21.3.2011 sme sa nesťažovali na „nezabezpečenie ochrany vlastníckych práv“. Sťažujeme sa na nezabezpečenie ochrany lesného majetku aj keď dôsledkom nezabezpečenia jeho ochrany je porušenie nášho práva pokojne užívať svoj majetok v zmysle článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

„Podľa § 34 ods. 1 zákona o lesoch, škodou na lesnom majetku sa na účely zákona rozumie najmä škody spôsobené imisiami, inými antropogénnymi škodlivými činiteľmi, požiarmi alebo škoda spôsobená zverou. Pojem antropogénny škodlivý činiteľ je uvedený v § 2 písm. n) 3 zákona o lesoch a vzťahuje sa na znečisťovanie ovzdušia znečisťujúcimi látkami (imisie).“

Podľa § 2 písmeno n) bod 3 zákona o lesoch na účely toho zákona sa rozumie  škodlivým činiteľom činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti; člení sa na ... antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä znečistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami podľa osobitného predpisu2) (ďalej len "imisie").

KLÚ neuviedol v texte zákona slovo „najmä“, zrejme v snahe dokázať, že pojem antropogénny škodlivý činiteľ sa vzťahuje výlučne na znečisťovanie ovzdušia znečisťujúcimi látkami (imisie).

„Z uvedených ustanovení vyplýva, že zabezpečenie ochrany lesného majetku, ktorej sa v sťažnosti Spoločné urbárske lesy Richnava, pozemkové spoločenstvo domáha, je povinnosť vlastníka alebo správcu, ktorý les obhospodaruje a nie povinnosť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.“

S uvedeným tvrdením nesúhlasíme. Podľa zákona o lesoch sa na ochrane lesného majetku a odstránení škôd podieľajú pôvodca škody, vlastník, správca, obhospodarovateľ aj orgány  štátnej správy lesného hospodárstva.

Orgány štátnej správy lesného hospodárstva zabezpečujú ochranu lesného majetku aj prostredníctvom štátneho dozoru v lesoch, ktorý ich v zmysle § 62 odsek 1 zákona o lesoch oprávňuje v rámci svojej územnej pôsobnosti sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa dodržiava tento zákon a osobitné predpisy, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich vykonanie a rozhodnutia vydané na ich základe.

Zákon o lesoch v § 34 odseky 1 až 3 určuje, že: Škodou na lesnom majetku sa na účely tohto zákona rozumie najmä škoda spôsobená imisiami, inými antropogénnymi škodlivými činiteľmi, požiarmi alebo škoda spôsobená zverou. Ten, kto spôsobí škodu na lesnom majetku (ďalej len "pôvodca škody"), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Vlastník lesného majetku je povinný poskytnúť súčinnosť pôvodcovi škody pri vykonávaní opatrení na nápravu. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie sú dotknuté. Na náhradu škody spôsobenej na lesnom majetku sa vzťahujú všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže pôvodcovi škody uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2. Pripomíname, že podľa §1 odsek 1 zákona číslo 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami  § 663 až 684 Občianskeho zákonníka. Podľa § 683 občianskeho zákonníka ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Nájomcom lesných pozemkov v našom vlastníctve sú LESY Slovenskej republiky, štátny podnik.

Ak si správca, ktorý les obhospodaruje a orgán štátnej správy lesného hospodárstva neplnia svoje zákonné povinnosti alebo nevyužívajú zákonné oprávnenia na zabezpečenie ochrany lesného majetku a odstránenie škôd, je našim právom vlastníka ako oprávnenej osoby sa na postup týchto subjektov sťažovať.

Podľa § 18 odseky 1 a 2 zákona o sťažnostiach Prešetrovaním sťažnosti sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky. Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z jej predmetu, bez ohľadu na sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje, ako aj na to, ako ju sťažovateľ označil. Ak je podľa obsahu iba časť podania sťažnosťou, prešetrí sa iba v tomto rozsahu. Ak sa sťažnosť skladá z viacerých samostatných bodov, prešetruje sa každý z nich. Ak nemožno sťažnosť alebo jej časť prešetriť, orgán verejnej správy príslušný na vybavenie sťažnosti to uvedie v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámi sťažovateľovi.

Ak sa KLÚ domnieval, že na prešetrenie sťažnosti alebo jej časti nie je príslušný, mal postupovať s ohľadom na uvedený § 18 a podľa § 3 odsek 3 písmeno b) zákona o sťažnostiach a postúpiť ostatné časti sťažnosti orgánu verejnej správy príslušnému na ich vybavenie. Pripomíname, že správcom obhospodarujúcim les v našom vlastníctve sú LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, zriadené Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a sú teda orgánom verejnej správy postupujúcim podľa zákona o sťažnostiach.

„OLÚ v Gelnici ako správny orgán nemá vedomosť o tom, že by nekonal, alebo bol nečinný vo veci konkrétneho podania v ktorom by bolo uvedené konkrétne porušenie zákona o lesoch.“

OLÚ v Gelnici ako správny orgán má dlhodobo vedomosť o príbytkoch na lesných pozemkoch, čo dokumentuje aj viacerými tvrdeniami v oznámení o vybavení sťažnosti (napríklad: „Podľa údajov z katastra nehnuteľností na predmetných lesných pozemkoch neexistujú Spoločným urbárskym lesom Richnava, pozemkovým spoločenstvom uvádzané príbytky ako stavby, ku ktorým by bolo zapísané vlastníctvo.“ a ďalšie tvrdenia.) Podľa § 63 odsek 1 písmeno a) zákona o lesoch priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí ten, kto na lesných pozemkoch stavia posedy, príbytky alebo táborí mimo vyznačených miest. OLÚ v Gelnici ako správny orgán vo veci priestupku stavania príbytkov na lesných pozemkoch nekonal.

„OLÚ v Gelnici ako orgán štátnej správy lesného hospodárstva z úradnej činnosti vie že, predmetná rómska osada kontinuálne existuje na danej lokalite viac ako 50 rokov.“

KLÚ použil v našej sťažnosti sa nevyskytujúci pojem „osada“ bez vysvetlenia, pričom nižšie uvádza tvrdenie  „OLÚ v Gelnici z doterajšej úradnej činnosti preukázal, že snahy o právne usporiadanie rómskej osady v minulosti stroskotali.“ Pripomíname, že podľa nálezu Najvyššieho správneho súdu ČSR číslo 5957 zo dňa 16.6.1931 a číslo 19403 zo dňa 2.11.1934 osady sú časti aglomerácií s riadnymi legálnymi obydliami a príslušnou infraštruktúrou. Príbytky na lesných pozemkoch nie sú osadou.

„Zákon o lesoch v § 68 ukladá vlastníkom stavieb objektov a zariadení, ktoré boli na lesných pozemkoch vybudované bez príslušného povolenia usporiadať právne vzťahy do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“

Podľa § 43 b odsek 2 a 3 stavebného zákona bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie, rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Stavebný zákon zároveň ustanovuje, že ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy.

Na predmetných lesných pozemkoch sa nenachádza žiadna verejná komunikácia, čo znamená, že sa tam nemôžu nachádzať stavby na bývanie, ktorými sú bytové domy, rodinné domy a nebytové budovy s časťou slúžiacou na bývanie.

Na lesných pozemkoch sú postavené príbytky tak, ako sme to uviedli v našej sťažnosti.

Ustanovenie § 68 zákona o lesoch nemá k postaveným príbytkom žiadnu relevanciu. Pre úplnosť však uvedieme, že KLÚ prejavil veľké nepochopenie zákona pri interpretácii ustanovenia § 68 o povinnosti usporiadať právne vzťahy do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Toto ustanovenie vôbec neznamená, že vlastníci stavieb môžu dodatočne usporiadať porušenia zákona. Prechodné ustanovenie rieši len problematiku vplyvu nového zákona na právne vzťahy upravené doterajšími predpismi na tomto úseku z dôvodu neprípustnosti retroaktivity.

„Podľa údajov z katastra nehnuteľností na predmetných lesných pozemkoch neexistujú Spoločným urbárskym lesom Richnava, pozemkovým spoločenstvom uvádzané príbytky ako stavby, ku ktorým by bolo zapísané vlastníctvo.“

Postup katastra nehnuteľností je v súlade s § 6 odsek 1 písmeno c) zákona číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, ktorý ustanovuje, že v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom. Príbytky postavené na lesných pozemkoch sa v katastri nehnuteľností neevidujú.

„OLÚ v Gelnici z doterajšej úradnej činnosti preukázal, že snahy o právne usporiadanie rómskej osady v minulosti stroskotali.“

Podľa článku 2 odsek 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústava ani zákon neumožňujú obvodným lesným úradom zaoberať sa „právnym usporiadaním“ „rómskych osád“. Takéto činnosti nesúvisia so štátnou správou na úseku lesného hospodárstva ani s našou sťažnosťou.

„Vtedajší Krajský úrad v Košiciach, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v roku 2003 nevydal súhlas s pripravovaným územným plánom obce Richnava, ktorý predpokladal záber lesných pozemkov pre potreby bývania rómskeho etnika v danej lokalite.“

Nesúhlas orgánov štátnej správy so záberom lesných pozemkov na „potreby bývania rómskeho etnika“ neoprávňuje stavať na lesných pozemkoch príbytky.

„Spoločné urbárske lesy Richnava, pozemkové spoločenstvo, ako vlastník pozemku požaduje výlučne „odstrániť nelegálnu rómsku osadu z lesných pozemkov“.“

Spoločné urbárske lesy Richnava, pozemkové spoločenstvo, ako vlastník pozemku nikdy nepožiadal „odstrániť nelegálnu rómsku osadu z lesných pozemkov“, nakoľko na lesných pozemkoch v jeho vlastníctve žiadna osada neexistuje.

„Možnosť zosúladenia skutkového stavu so stavom evidenčným v rámci pozemkových úprav rovnako pravdepodobne ostane nevyužitá pre stanovisko vlastníka pozemkov.“

Podľa § 2 odsek 2 zákona číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách pozemkové úpravy zahŕňajú

a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov),

b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.

Zákon o pozemkových úpravách neumožňuje vykonávať pozemkové úpravy v prospech staviteľov príbytkov na lesných pozemkoch.

„Ustanovenie § 68 zákona o lesoch uvádza „usporiadať právne vzťahy“ ale neuvádza možnosť nariadiť ich odstránenie ak si vlastník uvedenú povinnosť nesplní, nehovoriac o tom aké problémové by bolo dokazovanie vlastníctva.“

Ustanovenie § 68 zákona o lesoch sa vzťahuje k stavbám, pričom na lesných pozemkoch sú len príbytky. Vývody o tom, že ustanovenie „neuvádza možnosť nariadiť ich odstránenie ak si vlastník uvedenú povinnosť nesplní, nehovoriac o tom aké problémové by bolo dokazovanie vlastníctva“ len potvrdzujú hĺbku nepochopenia uvedeného ustanovenia.

„Zákon o lesoch neobsahuje ustanovenie podľa ktorého by orgán štátnej správy mohol nariadiť odstránenie v sťažnosti uvedených príbytkov v ktorých už niekoľko desiatok rokov žije vyše 1800 osôb.“ a ďalej„V zmysle Ústavy SR správny orgán môže konať len v medziach zákona a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto požiadavke sťažovateľa na odstránenie „zakázaných príbytkov“ OLÚ v Gelnici nemôže vyhovieť.“

Absolútne nesúhlasíme s tvrdením, že „zákon o lesoch neobsahuje ustanovenie podľa ktorého by orgán štátnej správy mohol nariadiť odstránenie v sťažnosti uvedených príbytkov v ktorých už niekoľko desiatok rokov žije vyše 1800 osôb.“

Podľa § 62 zákona o lesoch zamestnanci orgánov štátnej správy lesného hospodárstva sú pri štátnom dozore v lesoch oprávnení

a) vstupovať na lesné pozemky, do budov a iných priestorov vrátane dopravných prostriedkov, v ktorých subjekt, nad ktorým sa vykonáva dozor, zabezpečuje svoju činnosť, ak sa na to nevyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov,

b) zisťovať a overovať skutočnosti a údaje o hospodárení v lese, najmä o plnení programu starostlivosti, a vyžadovať k tomu súčinnosť vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa,

c) zakázať alebo obmedziť vykonávanie určitej činnosti, ktorá je v rozpore s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo s rozhodnutiami vydanými na základe tohto zákona,

d) ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa § 52 odsek 1 zákona o lesoch na zabezpečenie ochrany lesného majetku orgán štátnej správy lesného hospodárstva ustanovuje lesnú stráž. Členov lesnej stráže navrhuje vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa. Oprávnenie člena lesnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej správy lesného hospodárstva.

Podľa § 52 odsek 2 písmeno f) a g) zákona o lesoch člen lesnej stráže je oprávnený vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho konania, ak je dôvodné podozrenie, že osoba pácha trestný čin alebo priestupok na úseku lesného hospodárstva, a v prípade, že neuposlúchne výzvu a ak nemožno zistiť jej totožnosť, obmedziť jej osobnú slobodu a predviesť ju na útvar Policajného zboru, odňať vec získanú konaním poškodzujúcim alebo ohrozujúcim lesný majetok, ako aj vec použitú na toto protiprávne konanie; o odňatí veci vyhotoví člen lesnej stráže záznam a jeho odpis odovzdá kontrolovanej osobe,

Nesúhlasíme ani s tvrdením, že v príbytkoch žije už niekoľko desiatok rokov 1800 osôb. V článku uverejnenom 17.3.2000 v denníku SME s názvom „V neexistujúcej osade žije 800 Rómov“ sa uvádza „Za neriešiteľný problém pri súčasnej legislatíve označil vedúci odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Okresného úradu v Gelnici Jozef Kováč rómsku osadu pri Richnave, kde žije približne 800 - 900 ľudí.“ Na lesných pozemkoch boli odvtedy postavené ďalšie príbytky, v súčasnosti sa v nich zdržuje už 1800 osôb. Počet príbytkov na lesných pozemkoch sa neustále zvyšuje.

 

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nesúhlasíme s vybavením našej sťažnosti z 21.3.2011 na nezabezpečenie ochrany lesného majetku orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Požadujeme aby Obvodný lesný úrad v Gelnici využil všetky svoje zákonné možnosti na zabezpečenie ochrany lesného majetku a na odstránenie škôd spôsobených stavaním príbytkov a táborením mimo vyhradených miest na lesných pozemkoch v našom vlastníctve.

 

Spoločné urbárske lesy Richnava, pozemkové spoločenstvo
053 51 Richnava

Štefan Šuster, predseda

Ján Vaščák, člen výboru

Vladimír Brutovský, člen výboru

Pavol Ondáš, člen výboru

Pavol Kurilla, člen výboru

Ľubomír Lovás, člen výboru

Jozef Čarnoký, člen výboru

 

 

PRÍLOHY

  1. Sťažnosť z 21.3.2011 na nezabezpečenie ochrany lesného majetku orgánom štátnej správy lesného hospodárstva s doručenkami.
  2. Písomné oznámenie o vybavení sťažnosti na nezabezpečenie ochrany lesného majetky orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, číslo spisu 2011/00322-2.
  3. Článok uverejnený v Korzár - SME s názvom „V neexistujúcej osade žije 800 Rómov“ zo 17.3.2000.
 

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
By submitting this form, you accept the Mollom privacy policy.
Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat